THE GRUDGE – INTERVIEW

 
V strašidelnom filme vypustenom do obehu koncom októbra 2004, Jason Behr (známy z Roswellu) hrá Douga, priateľa študentky na výmennom pobyte v Japonsku, študujúcej sociológiu. Karen stvárňuje Sarah Michelle Gellar, a keď je nútená zdanlivo často navštevovať istý dom, počuje hrozivé zvuky škrabania z pod schodov. Keď pátra, stojí zoči-voči nadprirodzenej hrôze mrazivejšej ako si kedy dokázala predstaviť. Uteká z domu, ale „niečo“ ju prenasleduje, robiac peklo zo života Karen i Douga.

 
Jedna z vecí, ktorá robí „The Grudge“ jedinečným je, že je to remake populárneho japonského filmu, zvaného Ju-On: The Grudge, a je režírovaná Takashi Shimizu, tým istým autorom/režisérom originálu. Jason vraví, že bol unesený originálom Ju-On. „Sledoval som ho v mojej obývačke s partiou kamarátov a všetci sme si mysleli, že je fantastický, odlišný od ostatných hororových filmov, aké sme kedy videli. Takže som si skutočne nemohol nechať újsť šancu robiť japonský hororový film v anglickom jazyku. Ihneď som sa pobalil do Japonska.“

 
Jason sa porozprával s Horror.com o účinkovaní v ďalšom hororovom filme a aké to bolo pracovať v Ázii po prvýkrát, s režisérom, ktorý nevedel veľa po anglicky.

 
Tvoja postava bola v pôvodnom snímku Ju-On?

 Nie. The Grudge má mnoho rovnakých elementov s prvého Ju-On, ale je v ňom aj množstvo nami pridaných vecí.

 Toto je výsada a The Grudge je, čo, tretí v poradí, v Japonsku?

 Áno. Tam sú všeobecné veci, ktoré uvidíte, ktoré sú nutné, aby vypovedali príbeh z prvého Ju-On, ale pridané sú aj iné elementy. Nemyslím si, že Shimizu by urobil presnú kópiu filmu. Chceli sme urobiť niečo trošku odlišné.

 Si fanúšik tohto žánru?

 Áno. Myslím, že všetci sme vyrástli na An American Werewolf in London /„Americkom vlkolakovi v Londýne“/ a Friday the 13th  /„Piatok trinásteho“  /.

 Pretože film je o fantomovi, aký je tvoj obľúbený film o strašidlách?

 Teraz by som mal povedať The Grudge.

 Musíš, eh? Zmluvný záväzok?

 Počkať, najlepší strašidelný príbeh. Povedal by som The Shining /žiara/, pravdepodobne. Ten je najlepší. Ten je pravdepodobne najlepší, bez ohľadu na tento.

 Rozumiem ti, musel si robiť nejaké opätovné snímky po dotočení. O čom boli?

 V podstate sme sa vrátili späť, pretože sme vedeli, že sa vraciame späť, aby sme urobili nejaké snímky. Nejaké dodatočné scény.

 Sarah vravela niečo o filmovaní pozadia príbehu postáv...?

 Áno. Bolo to o Sarah a mojej postave, spôsob ako im dať viac života a možnosť vidieť ich vo vzájomnom vzťahu a aký sú ako ľudia. Takže, myslím si, trošku viac ich poľudštiť.

 Čo bolo náročné pri práci s režisérom, ktorý nehovorí veľmi po anglicky?

 Na začiatku sa prechádzal okolo a chvíľu rozprával a potom prišiel prekladateľ a povedal, „Tak dáme si to ešte raz.“ A to bol štandardný postup fungovania niekoľko prvých dní. Naozaj sme nedostávali veľa príkazov priamo od režiséra, vždy to bolo cez tlmočníka. Koncom natáčania sme rozvinuli scenár rýchlopisu a on sa po anglicky naučil naozaj veľmi veľmi rýchlo. Takže po krátkom čase s nami dokázal aj sám komunikovať.

Naučil si sa veľa po japonsky?

Mala som dojem, že Shimizu je skutočne milý, skromný človek, napriek tomu píše skutočne strašidelné príbehy...

 On je len... je prekvapujúce, že ten príbeh vyšiel z tej mysle. Pretože tým myslím, že je to pekne strašidelný príbeh. Myslím, že jeho hlava je pekne hrôzostrašné miesto, ale on je skutočne veľmi priateľský, veselý, zábavný človek.

 Sarah povedala, že má zvláštny zmysel pre humor. Mala veľké tendencie stvárať ti psie kúsky?

 Nie veľmi. Nie veľmi. Myslím, že mi raz ukradla topánky. Musíte si vyzuť topánky, keď vchádzate do domu; keď idete dnu do nejakého domu v Japonsku. Je to neúctivé k danému domu, ak tak nespravíte. Takže si spomínam ako som sa raz vrátil späť a chýbali mi topánky a ja som vedel, že to spravila ona, ihneď.

 Stalo sa ti niekedy, že si si nevyzul topánky, vošiel si do domu a prihodilo sa ti niečo zlé?

 Nie. Oveľa skôr ako prídeš k hocijakému domu, vieš, že si vyzuješ topánky.

 Vrátil si jej to, potom čo ti ukradla topánky?

 Nie, skutočne nie.

 Práve je vo vedľajšej miestnosti. Ešte máš čas.

 /smiech/

 Vyrazili ste si so Shimizu v Los Angeles?

 Áno. Urobili sme pár kolečiek a zobral som ho do Krispy Kreme Donuts. Nikdy predtým tam nebol. Chutili mu. Jeho obľúbené boli The Original.

 Sarah povedala, že sa stáva Američanom. Tiež to tak vidíš?

 /smiech/ Keď som ho prvýkrát videl v Los Angeles, mal svoj mobil nalepený na uchu. Takže rozhodne hneď zapadol do Hollywoodu. Áno, má svoje ortopedické topánky a jeho havajské šortky a mobil: to je Shimizu zhollywoodizovaný.

 Všetko, čo teraz potrebuje, je výstavná manželka a kabriolet.

 Myslím, že na tom pracuje.

 Pracoval si vôbec s KaDee Stricklandovou?

 Nie. Nemáme žiadne spoločné scény, ale ona je skvelá. Je skvelá. Naozaj sme tam mali skvelý tím ľudí.  Byť v Japonsku ďaleko od všetkých, ktorých máš rád, bolo veľmi... naozaj sme mali šťastie. KaDee, a Clea (Du Vall), a Bill (Pullman) a každý sa výborne bavil, keď sme si vyšli.

 Osobne som bola len raz v Tokiu, a všimla som si, že tam nie je žiadne značenie ulíc. Takže ak si si vyšiel, šiel si sám alebo si mal sprievodcu?

 Ulice nemajú názvy. Nie je to len pieseň. Je to absolútna pravda. Sarah a ja sme tam boli prvýkrát, takže sme sa spolu trocha vybrali na prieskum, navigujúc sa podľa metra a tak. Ale potom, keď máte voľné dni, proste som nasadol do vlaku a šiel. A myslím, že pravdepodobne som sa dotkol každého rohu Tokia. Je to obrovské mesto; žije v ňom 30 miliónov ľudí.

 Pozrel si sa na niektorý z úžasných chrámov?

 Navštívil som Sengakuji, navštívil som Cisársky Palác, dostal som šancu ísť do Kyoto a Nijojo, ktorá je starou rezidenciou Ieyasu Tokugawa v Kyote a bola kapitálom Japonska. Bol  som všade. Sledoval som ako Yoshira Yoshindo, ktorý je nasledovník v línii stať sa národným pokladom v tvorbe mečov, vyrábal samurajský meč.

 Kill Bill 3!

 Áno. /smiech/ Vlastne som si prezrel množstvo samurajských mečov v rôznych obchodoch a pýtal som sa, či poznajú Sonny Chiba a nemyslím si, že by sa im to zdalo zábavné. /smiech/ Takže som si svoje uštipačné poznámky nechal pre seba, obzvlášť v prostredí so všetkými tými mečmi naokolo. 

 Tvorba mečov je veľkou pýchou.

 Existuje mnoho vecí, ale je jedna z nich, ktorá robí Japonsko takým osviežujúcim a čarovným, že nezáleží či robíte samurajské meče alebo sandále, vždy do toho dávajú to najlepšie a sú pyšný na to, čo robia... ale skromný. Je to nádherná kultúra. Že som mohol mať túto trojmesačnú skúsenosť to je ako keď sa splní sen.

 Kúpil si si meč?

 Nie. Ale plánujem sa vrátiť späť a urobiť malé nákupy. Musíte si vybrať ten správny meč. Alebo si on vyberie vás, hádam.

 Urobil by si pokračovanie filmu The Grudge?

 Ak sa naskytne taká príležitosť sama, rozhodne by som si prečítal scenár a pozrel by som sa na to. S nadšením by som opäť pracoval so Shimizu. Bol úžasný. Aj so všetkými tými prekážkami na začiatku, s celou tou jazykovou bariérou, schopný prekonať to a pokračovať v natáčaní, ktoré sme robili, s nadšením by som s ním opäť spolupracoval.

 Vyrástol som na týchto druhoch filmu a sledoval som horory, a toto je ten najoriginálnejší hororový film, aký som za posledné roky videl.

 Si vo všeobecnosti fanúšik takýchto japonských hororových filmov?

 Mám rad Ringu. Ale The Grudge je najlepší z oboch svetov, myslím si, pretože nestráca nič so svojho japonského jemnocitu. Rozhodne má inú príchuť, v tom zmysle, že Ju-On bol veľmi jedinečný. Ale The Grudge je o amerických hercoch v Japonsku rozprávajúcich ten príbeh. Je to pekne strašidelné.

 Poznáš Sarah z epizódy seriálu Buffy, na ktorej si spolupracoval, ale je niečo, čo si o nej zistil až počas vašej spolupráce v Japonsku, o čom si nevedel predtým?

 Spoznal som ju za chvíľku, ale je zaujímavé, aká bola v Buffy a aký som bol ja v Roswell a, hm, vrátiť sa späť a stráviť spolu tri mesiace na jednom mieste. Bolo skvelé mať priateľa na potulky a zábavu. Myslím, že sa veľmi nezmenila. Stále je tá istá osoba, úplne, ktorú som poznal. Je dobrá osoba. Vie, čo chce v živote a ako to dosiahnuť. Keď som s ňou pracoval, videl som, že je skutočne veľmi veľmi šťastná a to ma teší kvôli nej. Spolupráca kedysi dávno na Buffy a potom sa opäť stretávame pri spolupráci, bolo skvelé mať priateľa v Japonsku... byť tam osamelým Američanom a mať, cítiť sa tak... existuje určitý pocit byť stratený v preklade a pocit osamelosti, keď nie je navôkol nikto, takže si myslím, že to bolo pre nás oboch naozaj veľmi dobré.

 Ona sa zdá dosť... (nezrozumiteľná).

 Myslím, že obaja navzájom sme sa poháňali vyraziť si von a preskúmať rôzne veci. Tým myslím, že sme mali obaja svoje knižočky o Tokiu a vieš, stránky so somárskymi ušami /pokrčené rohy/ a vraviac, „Urobíme to a tamto. Teraz sa poďme pozrieť tam a poďme urobiť tamto.“ Robili sme veci aj na vlastnú päsť, ale boli sme tam o tri týždne skôr, než prišli ostatní, takže sme videli množstvo miest než sme začali pracovať.

 V ktorej epizóde seriálu Buffy si hral?

 Nespomínam si.

 Ľahni si ku mne.

 Ďakujem.

 Ford.

 Ford. Ford. Správne! /smiech/ Bol dieťa, ktoré chcelo vymeniť Buffy za nesmrteľnosť, pretože mal mozgový nádor. A režíroval to Joss. Ford bol starý priateľ zo Sunnydale. Billy Ford Fordham. To je zábavné. Obliekli ma do tej najohromnejšej svetro-vesty. Mal som na sebe skutočne otrasnú, takú, oranžovo-zelenú svetro-vestu. Kto nosí svetro-vesty? Očividne, zlosyn v prevleku ovce.

 Je niečo čo si sa o sebe naučil pri práci v Japonsku?

 Vždy som akosi túžil navštíviť Japonsko a naozaj som nevedel prečo. Proste som mal rád tú kultúru. Mal som rád množstvo japonských vecí. Myslím si, že čo som o sebe zistil, je prečo. A pochopenie tej lásky a tej kultúry je proste... Japonsko bola proste pre mňa osobne úžasná skúsenosť, kamkoľvek som cestoval – ako tá gigantická Sony budova uprostred tohto rušného mesta, a na rohu 300 rokov starý chrám – bolo to ako stretnutie týchto dvoch rozličných svetov, že som sa sústredil na oba. Akosi nostalgicky mysliac na minulosť a zároveň smerujúc do budúcnosti. Proste to bolo veľmi pekné zoskupenie.

 Všimol si si, že oveľa viac ľudí je informovaných o seriáli Roswell, odkedy vyšiel na DVD?

 Zábavné na tom je, že bol veľakrát vysielaný v Japonsku. Oba, Roswell aj Buffy. Bolo akosi zaujímavé počuť svoj hlas nadabovaný, pretože som vedel, čo som potom povedal! Môj hlas znie v japončine omnoho viac sexi.

 Aké to bolo?

 Zvláštne. Chcem sa stretnúť s tým človekom, chcem vedieť ako vyzerá. Ten hlas má väčšiu moc (ako môj), trocha viac sexi ako som bol ja schopný dať.

 Som si istá, že pripravujú viac Roswell DVD – budeš spolupracovať?

 Myslím, že robia 2... myslím, že urobili 2, keď som bol v Japonsku. Naposledy, keď vyšli s prvým, bolo to ako okienko príležitosti, že ... „môžeš prísť a vybaviť túto záležitosť?“ A ja som bol vtedy v Minnesote, dva dni prešli a bolo to. No a teraz naposledy, keď robili to druhé, bol som v Japonsku. Takže nie som na žiadnej z tých špeciálnych vecí.

 Chceš byť v budúcnosti zahrnutý, ak budeš na blízku?

 Určite. Určite.

 Niektorí ľudia sa vyhýbajú takýmto záležitostiam.

 Pokúšam sa myslieť... nie, nie. Rozhodne by som to urobil... boli to doslovne dva dni. Nechystali sa robiť rovno krabicovú sadu, myslím. A zavolali mi na poslednú chvíľu a povedali, „môžeš prísť?“ a ja že, „Som v Minnesote, sledujem hádzanú. Moje dvojičky vyhrávajú.“

 Čo ťa najbližšie čaká?

Práve som dokončil film zvaný Shooting Livien. Celé je to o muzikantovi žijúcom v sebaklame, ktorý znie veľmi ako John Lennon. Takže som si musel vyhľadať veľa materiálu o Johnovi Lennonovi, a prečítať mnoho kníh a pozrieť si množstvo DVD, a hudobných videí; mnoho vecí o Johnovi a Yoko. A musel som sa naučiť hrať na gitare – prinajmenšom aspoň štyri piesne ale veľmi veľmi dobre. Celý film uvažuje o rapídnom úpadku, drogách a rock & rolle. Musel som utratiť za to 40 libier. Ale veľmi mi to pomohlo, akosi cítiť sa inak vo svojej koži. Vieš si to predstaviť trochu jasnejšie. Bol to skvelý zážitok. Film sme urobili asi za mesiac a pol. Naozaj na jeden dych. Spal som asi tak dve hodiny každú noc. Naozaj, naozaj, ťažko pracujúc na filme. Ale je to, hm... som naozaj na to pyšný. Verím, že ľudia budú mať šancu si to pozrieť. Práve robíme konečné úpravy a pravdepodobne urobíme slávnostné zakončenie.

Interview od Staci Layne Wilson

Juliena

Nápad na film ROSWELL neztroskotal